IG minirecenzia – Zúfala v Bangkoku

Soňa Baniarová – Zúfala v Bangkoku

Po knižke Zúfalá v Bangkoku som siahla, lebo ma zaujalo prostredie a že je to podľa skutočnosti. Autorka vťahuje čitateľa do jej príbehu vďaka vízii, ktorú chce naplniť v Thajsku. Schudnúť, cvičiť jógu, učiť sa angličtinu a meditovať. Popri tom zobrazuje krajinu rôznych chutí. Je to zaujímavé čítanie, no niečo tomu chýba. Samotná motivácia, prečo ísť do Thajska je pre mňa divná. Ale každý človek je iný. Závisí to od toho, aký je jednotlivec. Ja nemám problém meditovať i na Slovensku a nemusím ísť k Budhovi 😀 ale zas tiež nemám depresie a som pozitívny typ človeka. Čiže úplný rozdiel od ženy, ktorú spoznáte v tejto knihe.

Napriek tomu, že určitým spôsobom čitateľ spoznáva krajinu, tak to nie je úplne cestopisné. Všetko mi to prišlo také nedokončené a narýchlo. A popravde, vôbec ma nezaujímalo koľkokrát protagonistku prehnalo z ich jedla a že jej nechutila ryža. Čakala som viac zaujímavostí a skúseností, ktoré jej dala táto časť Zeme. Čo sa autorke podarilo pekne vykresliť boli najmä vzťahy. Zobrazila mnoho ľudí, Thajčanov, ktorí boli ochotní nezištne pomôcť a mali dobré srdce. (Myslím, že i v tomto aspekte by bola ochotná autorka skritizovať Slovensko, no úprimne, zas je to o osobnej skúsenosti.) Štýl textu neohúri, no pre niekoho, kto hľadá veľmi jednoduchý štýl a najmä rýchle čítanie, tak by mu mohol sadnúť. Je to knižka, ktorá sa presne hodí aj na leto.

Samotná myšlienka či posolstvo knihy napokon je mierne „pošramotené“ tým, že meditácia napokon nebude to, čo si pred čítaním človek myslel. Stanú sa tam určité okolnosti, ktoré prekvapia. A možno práve to dáva iný pohľad na celý tento náučný výlet do krajiny pokoja. Bol vôbec potrebný (podľa mňa vôbec, ale to bol môj pohľad už od prvých strán) a čo človek skutočne potrebuje, aby upokojil svoje vnútro? Nestotožnila som sa s autorkou, no napriek tomu ma jej cesta „za šťastím“ zaujímala a nebola som voči nej ľahostajná. Ukázala mi aspoň časť Thajska a najmä svoj pohľad  na život a na svet. Táto knižka je veľmi úprimná, nič nezakrýva a nezaberie vám ani veľa času. U mňa trošku sklamanie, ale zas nemala som veľké očakávania a našli sa v nej veci, čo ma aj potešili.

Keď máte radi súčasnú slovenskú tvorbu, ktorá odkrýva inú kultúru a zamýšľa sa trochu nad životom, tak Zúfala v Bangkoku patrí do tejto kategórie a mohla by sa vám páčiť.

,Po zlatom a ležiacom Budhovi si Kiki pre mňa pripravil prehliadku smaragdového Budhu. Sadli sme si na zem pred sochu. Začal mi dohovárať (myslím Kiki, nie Budha, aj keď ktovie), že ak chcem byť šťastná , tak mám byť spokojná s tým, čo mám. „Ľudia chcú čoraz viac a viac peňazí a potom sú aj tak nešťastní. Majú problémy, nemôžu byť s tými, ktorých majú radi, utekajú kade-tade. Vaším svetom vládne mamona. Načo je to dobré?“ pýtal sa ma. Na toto je ťažké odpovedať. Súhlasím, že ľudia sa zmenili na monštrá s materialistickým horizontom. Rozhodla som sa však mierne nestotožniť s názorom, že mám byť spokojná s tým, čo mám. Argumentovala som, že keby som sa uspokojila s tým, čo mám, tak nikdy neprídem do Thajska. Nechcela by som od života viac, než mi ponúka. „Nie som fatalista. Neberiem život tak, ako príde. O svoje šťastie sa chcem pobiť,“ hovorila som mu. „Aj Budha povedal, že najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí. Pamätaj na to,“ kládol mi na srdce.

Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .