IG minirecenzia – V každom okamihu sme ešte stále nažive

Tom Malmquist – V každom okamihu sme ešte stále nažive

Po tejto knihe som siahla s určitým strachom, či ma to vôbec zaujme. Hneď mi bolo jasné, že pôjde o smutný príbeh a nevedela som, akým spôsobom to podá autor. On si spomína na čas, kedy sa mu narodila dcérka, ale zároveň vtedy umrela partnerka. V knihe sa vracia retrospektívou aj do čias, kedy sa spoznali, do jeho detstva a snaží sa poukázať na niekoľko vzťahov, ktoré ich počas života sprevádzali a ovplyvňovali.

Samotný príbeh je veľmi silný, citlivý a určite chytí za srdce nejedného čitateľa. Zároveň sa snaží byť aj odborný lekárskymi termínmi a naozaj priblížiť nie len vnútorný svet smútiaceho človeka, ale aj priestory nemocnice, operačnej sály a samotných lekárov a ošetrovateľov. Pritom všetkom však niekedy zostáva mätúci a „ľadový“. Mätúce boli pre mňa retrospektívne vsuvky, ktoré skákali všelijako a zrazu ma len vsotili medzi postavy, o ktorých som nemala žiadnu šajnu, čo sú zač. Niektoré postavy som napokon uložila a pospájala tak, aby mi to dávalo zmysel…no niektoré stále neviem, čo boli zač. Ťažkosti mi samozrejme robili aj severské mená, ale to nie je u mňa žiadna novinka. Čo vo mne však vo väčšej miere negatívne rezonuje je to moje pomenovanie, že „ľadový príbeh“. Napriek tomu, aká smutná, citlivá a dojemná kniha to mohla byť, všetko je v nej také strohé, až to vytvára dojem niečoho neosobného. Neviem, či je to spôsobené tým švédskym štýlom, alebo autor sám je taký, no na mňa to pôsobilo celé tak chladne.

Moje pocity sú veľmi zmiešané, lebo som čakala niečo, čo ma úplne rozcíti a zanechá taký bôľ v duši. Na druhú stranu stranu si však hovorím, že možno takým chladným spôsobom sa cez to ten chlap dostával…neviem. Mne určite však ten štýl nesedel. Cením však, že niekto dokáže so svojím životom vyjsť von a hovoriť o ňom, písať. O zázraku v nešťastí?

Každopádne túto knihu odporúčam najmä tým čitateľom, ktorý majú radi knihy podľa skutočných udalostí. Je to príbeh, ktorý dokáže osloviť čitateľa svojou ťažšou témou. A počas jeho čítania sa dá aj tak zastaviť a pozrieť sa na to cez svoj život. Čo by som vtedy ja robil? Ako by som to zvládal? Zvládol by som to vôbec?

Obrovské dávky vazopresorov, cirkulačná nestabilita, zlyhanie viacerých orgánov, rozšírené krvácanie zo všetkých otvorov, slizníc, pacientka v podstate umiera. (str. 63)

Posadím sa s kočíkom o niekoľko lavíc za mamu a otcovu svetlú dubovú truhlu.

(str. 237)

Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .