IG minirecenzia – Program dňa

0
103

Éric Vuillard – Program dňa

Kniha Program dňa bol môj zúfalý výber v knižnici v Nitre, pretože, keď som si ju požičiavala, tak som si vôbec nič nevedela vybrať, nevedela som, že čo by som si chcela prečítať. Napokon som odchádzala s troma knihami a jednou z nich bol práve titul od Érica Vuillarda.

Program dňa čitateľa odvedie do predobdobia a obdobia 2. svetovej vojny. Nedá sa však povedať, že by autor písal výlučne len učebnicové fakty. Skôr ako priebeh vojny na fronte sa zaoberá rokovaniami mužov, ktorí stáli pri zárodku vraždenia a mučenia. Snaží sa o to, aby čitateľ uvidel ich vnútro a pohnútky. Častokrát pri tom využíva svoj cynický jazyk, ktorý priam bije do očí. To jeho text obzvláštňuje a vyhraničuje jeho osobné názory na celý priebeh konfliktov. Kniha svojou štruktúrou presvedčí recipienta, že celý text je premyslený a správne zosúladený. Práve úvod a záver sú silnými momentmi tohto tenkého titulu. Program dňa jasne ukazuje, že všetko stojí na ľuďoch, ale i na ich peniazoch. Bez nich by sa vojny nevedeli uskutočniť v takej „paráde“. Za menami veľkých značiek, ktoré používame i dnes, sa skrývali rozhodnutia ľudí, veľakrát bezcitných a neľudských. Vojna je čisto o ľuďoch a práve ľudský charakter autor analyzuje i svojim sarkastickým štýlom.

Možno Program dňa sklame svojou krátkosťou či výberom len niektorých pasáží našich vojnových dejín. Ja osobne by som ešte prijala niekoľko myšlienok od tohto spisovateľa, lebo píše pútavo, trefne a zaujímavo. Triafa presne! Má to svoj úvod a záver, no predsa mi tam ešte niečo chýbalo. Niečo, čím by si ma kniha absolútne získala.

Na záver už len niečo z jeho myšlienok:

„Nikdy nespadnete dvakrát do rovnakej priepasti. Vždy však padáte rovnakým spôsobom, v akejsi zmesi zábavy a hrôzy. A keďže si tak veľmi želáte, aby ste už nikdy nespadli, podopierate sa, kričíte. Údermi podpätkov nám mliaždia prsty, kľuvaním zobákov nám lámu zuby, rozhlodávajú nám oči. Priepasť lemujú vysoké honosné sídla. A história je tu, rozumná bohyňa, zmeravená socha uprostred Námestia osláv, kde raz za rok slúžia ako tribút kytice z usušených pivónií a namiesto prepitného každý deň chlieb pre vtáky. (str.108)

Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu