IG minirecenzia – Pohreb Veľkej Matróny

0
113

Gabriel García Márquez – Pohreb Veľkej Matróny

Tento mesiac som už po Márquezovi siahla a v tom prípade bol výber veľmi šťastný. V tomto prípade som si čítanie už tak neužila. Možno za to mohol fakt, že kniha obsahuje zozbierané poviedky, no a na poviedky som veľkú chuť práve nemala. Dosť som sa pri nich aj nudila. Napriek tomu ponúkajú niekoľko pozitívnych aspektov, ktoré ma oslovili. Určite ma najviac zaujala poviedka, podľa ktorej je pomenovaná celá kniha – Pohreb Veľkej Matróny. Táto poviedka má vtip, satiru, historický kontext a poučenie. U mňa tento text zachránil knižku, lebo žiadna z ostatných poviedok ma neoslovila tak, ako práve táto. I keď sa aj v ďalších narába s humornými prvkami a karnevalizmom, nemá to taký presvedčivý dosah. (Môžete mať iný názor.) Vec, ktorá si ma získala v iných poviedkach je prostredie a navodenie prímorskej atmosféry. Bolo tam opisované more a tie opisy ma úplne zmyslovo preniesli. Videla som ho rozbúrené i pokojné. Cítila som jeho slanosť a zápach rýb zo stánkov. Autor je excelentný pri opisovaní, no dejovo ma už tak neoslovil. I keď jeho charaktery prechádzali rôznymi zmenami a bolo tam vidieť prácu s nimi, tak akoby ten koniec v závere nepriniesol to, čo by som očakávala. Akoby všetko v tej poviedke bolo perfektné, no samotný záver mi nič neponúkol. Veľmi ťažko sa mi to vôbec vyjadruje, pretože opisy-bravúrne, postavy-prepracované, historické vsuvky-zachované a obohacujúce, no samotný pocit po prečítaní bol taký nijaký. (okrem prvej poviedky) Určite odporúčam siahnuť po týchto poviedkach a utvoriť si vlastný názor. Za mňa je Pohreb Veľkej Matróny najvydarenejšia časť z tejto zbierky, no určité čaro majú i tie, ktoré sa odohrávajú pri mori. Každá má niečo na ponúknutie.

,,Nikto nepoznal pôvod, hranice ani skutočnú cenu jej majetku, ale každý už privykol a veril, že Veľká Matróna je majiteľkou tečúcich a stojatých vôd, dažďov, čo už spŕchli, i tých, čo ešte len prídu, všetkých ciest, telegrafných stĺpov, priestupných rokov i horúčavy, a že navyše má zdedené právo nad životmi a farmami. Keď si sadla celou váhou svojich útrob a vážnosti do starého prúteného hojdacieho kresla, aby sa na balkóne svojho domu popoludní osviežila, vyzerala naozaj nesmierne bohatá a mocná, najbohatšia matróna na svete.“ (str. 7)

Všetky poviedky: Pohreb Veľkej Matróny, More strateného času, Veľmi starý pán s obrovskými krídlami, Najstarší utopenec na svete, Smrť prekoná aj lásku, Dobrák Blacamán, predavač zázrakov, Posledná plavba strašidelnej lode.

Ak teda hľadáte titul s poviedkami, pri ktorých sa treba i zamyslieť, tak vám môžem odporučiť Pohreb Veľkej matróny. Ak však máte chuť skôr na novelovú, románovú tvorbu, tak v tom prípade by ste mohli siahnuť po knihách – Plukovníkovi nemá kto napísať či Spoveď stroskotanca.

Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu