IG minirecenzia – Navzájom lepší

Tatiana Pavlovičová – Navzájom lepší

K titulu Navzájom lepší som sa dostala vďaka besede, ktorá sa konala u nás v knižnici. Zúčastnili sa jej autorka Tatiana Pavlovičová a spolutvorkyňa Anna Pavlovičová. Bolo to príjemné posedenie, ktoré sa zaoberalo človekom, jeho emóciami a prežívaním, no a o tom by mala byť aj práve aj táto kniha. Ja som sa na ňu navnadila na tej besede a postupne som si ju doma začala čítať.

Je to v podstate odborná kniha pre laikov. Jej jazyk je prispôsobený, a preto by s ňou nemal mať nikto problém. Čo sa z nej teda recipient dozvie? Zachádza do odborov psychológie, sociológie a praxe sociálnych pracovníkov. Sú tam skúsenosti ľudí, myšlienky známych osobností z týchto odborov, odborné state, motivačné state, praktické rady, predstavenie projektu 5P. Asi ste si hneď všimli, že to pôsobí ako mišmaš veľa zaujímavých a podnetných tém. Je to však stále mišmaš, ktorý podľa mňa nebol správne odhadnutý a rozvrhnutý.

Samotná myšlienka knihy a motivácia s ktorou sa do nej išlo je pekná, potrebná a verím, že mnohým môže pomôcť. Priznám sa, že mne až-tak veľa toho nedala. Čo sa týkalo psychologických disciplín, tak to bolo opakovanie jednotlivých seminárov z výšky. Ďalej tam boli state napríklad od Maxa Kašparů či Antona Srholca, ktorých knihy som už čítala, preto opäť žiadne prekvapivé momenty som v knihe nenašla. Problematická mi tu bola troška časť etikoterapie, keďže ja momentálne študujem etické poradenstvo a etickú expertízu a rozoberali sme to s jednou z prednášajúcich, no a tej to bolo “podozrivé”, že čo to vôbec je (my s našim odborom to napríklad nemôžeme vykonávať). No, ale ja som hlavne nebola ani cieľová skupina, pretože som mala celý čas pocit, že kniha má najmä pomôcť jednotlivým ľuďom, ktorí sa nevedia nejako v živote pohnúť, sú viac negatívni k sebe i k okoliu. A to ja momentálne nie som. Je mi aj ľúto, že mi to teda nemalo čo veľmi dať. Vadilo mi napríklad už aj spomenuté chaotické koncipovanie titulu. Ja keď som ho prečítala, tak som zostala zarazená kvôli tomu, že som nevedela presne určiť, čo mi tá kniha pri tom zmätku mala dať. A ten zmätok nebol preto, že by som jej nerozumela!

Už druhýkrát by som ju nečítala, to však neznamená, že by nemohla pomôcť iným. A to je jej najväčšie posolstvo. Keď sa nájde, čo i len jeden, ktorému nejak zmení život, tak si myslím, že splnila úplne svoj účel. Inak samotná autorka knihy je veľmi sympatická, milá a v mnohom môže byť motivačná pre iných.

View this post on Instagram

A post shared by Slávka (@dusa.zeny)