IG minirecenzia – Milan Rastislav Štefánik : Kreslený príbeh rodáka z Košarísk

0
105

Lenka Mlčúchová, Nina Abramovičová – Milan Rastislav Štefánik : Kreslený príbeh rodáka z Košarísk

Ako malá som čítala viacero komiksov – Witch, Káčer Donald či Wings. Bolo to obdobie, kedy som normálne knihy ani nečítala a fakt mi stačili komiksy. V momentálnej dobe sa mi už do rúk veľmi nedostávajú – naposledy to bol asi Maus. Preto ma potešilo, že vyšiel komiks o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý pre menších čitateľov môže byť viac atraktívny kresbami a pritom zostáva poučný a informačný vzhľadom na text.

Mne osobne sa to čítalo veľmi dobre a extrémne rýchlo. Keďže za sebou nemám žiaden životopis o Štefánikovi a zväčša moje vedomosti siahajú len po informácie, ktoré sa reflektujú v informačných verejných kanáloch, tak som bola milo prekvapená viacerými vedomosťami, ktoré ponúkla táto knižka. Môže to síce ukazovať i fakt, že som v danej problematike mám čo doháňať, no každý deň sa môžeme niečo nové naučiť. Tak som vnímala aj Štefánikov život, ktorý bol extrémne pestrý, obohacujúci a veľmi motivačný. V komikse chýbajú len nejaké jeho neduhy, inak prezentuje život pilota nielen v rámci jeho zanietenosti pre svoj národ, ale i jeho osobné úspechy.

Myslím si, že táto forma životopisu je veľmi dobrou voľbou pre deti i tínedžerov, ktorí sa pri knižke nenatrápia a zároveň im dá veľa poznatkov, ktoré ich môžu posúvať zas k ďalšej literatúre. Mne sa v knižke páčili i ilustrácie a v spojení aj s textom bol výsledok pre mňa uspokojový a veľmi dobre som sa pri tomto komikse ako čitateľ cítila. Ak si teda chcete prečítať historický komiks z našich dejín alebo sa zaujímate o Milana Rastislava Štefánika, určite vám odporúčam siahnuť aj po takomto žánri literatúry.

„Priateľka, predrahá priateľka! Zbohom! Ach, aké strašné slovo rozdeľuje náš život! Časom reptám na osud, ktorý bez oddychu podrobuje skúške našu lásku, dosiaľ statočnú a čestnú. Zbohom! No vrátim sa. Vrátim sa, aby som zostal – dúfam v to – naďalej pri Tebe, moja vrelemilovaná. Motor hučí. Treba ísť. Ísť, stavične ísť…Zbohom! Pred očami sa mi robia kruhy, moje srdce je znepokojené. Tentoraz mu odpúšťam krehkosť celkom ľudskú: nesmiem sa od Teba, Guliana vzdialiť a nevyhľadať po rokoch moju rodinu, moju vlasť? Uvidím znovu moju vlasť. Mám vlasť. Aká radosť, aká tesknota. Lietadlo ma volá. Zbohom, Guliana! Zbohom, nebuď však zarmútená. V okamihu vysoko nad vrcholmi hôr a mračnami za bozkov panenských lúčov, za láskania vĺn azúru moja duša opäť nájde pokoj a moje pery Ti budú s vernosťou šepkať: „Dovidenia, Guliana! Dovidenia, moja zbožňovaná žena!“ (str. 80)

Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu