IG minirecenzia – Dejiny národov

1
111
dejiny národov

Zostavil Peter Furtado – Dejiny národov

Všetci autori: (Peter Aronsson, Elizabeth Baquedanová, Hussein Bassir, Stefan Berger, Jeremy Black, Mihir Bose, Ciaran Brady, Margaret Conradová, Wilhelmina Donkohová, Willem Frijhoff, Homa Katouzian, Dina Chapajejovová, Lázsló Kontler, Emmanuel Le Roy Ladurie, Giovanni Levi, Antonis Liakos, Federico Loren, Č´-tchien Luo, Stuart Macintyre, Pirjo Markkolová, Luiz Marques, Rjúiči Narita, Peter Onuf, Iwona Sakowiczová, Pavel Seifter, Colin Shindler, Murat Siviloglu, Enric Ucelay – Da Cal) 

Dejiny národov je titul, ktorý zaujme hneď na prvý pohľad. Je to krásne graficky spracovaná kniha, ktorej obálka je úplne vau. Čo sa nachádza v jej vnútri je rôznorodý pohľad na jednotlivé krajiny sveta (nie sú tam zastúpené všetky). Páčilo sa mi, že v predhovore titulu zostaviteľ nabáda čitateľov k tomu, aby sa snažili všímať a analyzovať rozdielnosť medzi jednotlivými výpovedami. Zároveň táto kniha nemá slúžiť ako presviedčací prostriedok, ale recipient môže mať úplne iný názor a ten si aj ponechať, len uvidí možno inú stránku veci. Tým, že kniha zastupuje väčší počet historikov, tak je zjavné, že niektorí zaujmú viac a niektorí nezaujmú vôbec. Aj ja som sa stretla s tým, že som mala o niečom inakší názor, ale snažila som sa to vidieť aj ich očami. Stretla som sa však s dvoma (Francúzsko a USA), ktorí ma svojim textom tak namosúrili, že by som od nich nikdy viac nechcela nič čítať. Z francúzskeho pohľadu som zostala úplne rozčarovaná, pretože na všetko zlé, čo sa u nich stalo – vždy mal ten historik výhovorku a nepripúšťal si tým žiadnu chybu svojho národa. Zároveň sa neustále porovnával s Britmi, čo mňa vonkoncom nezaujímalo. Americký výklad mi zas prišiel ako jedna „omáčka“, rozpisuje sa, no nič poriadne nepovie. Na druhú stranu som bola veľmi prekvapená z Talianska, pretože som nečakala takú frustráciu (aj pri Česku to tak bolo). Úplne inak som na tú krajinu pozerala ako cudzinec, turista, než oni ako domáci. Čo mi bolo blízke, alebo to vykreslenie som považovala za dobre čitateľné boli napríklad dejiny Poľska, Maďarsko sa tiež dobre čítalo (ale nejako zabudli spomenúť maďarizáciu a útlak Slovákov :D) a taktiež Austrália. Na druhú stranu neskutočnú nudu pre mňa predstavovalo Japonsko. Z tohto vidieť, že mnoho spraví i to, kto ten historický prehľad písal. Preto zostaviť knihu z viacerých textov je výhoda i nevýhoda zároveň. Každý čitateľ si tu nájde krajinu, ktorá ho zaujíma a taktiež ho môže zaujať príbeh krajiny vďaka historikovi. Platí to však aj opačne.

Ja som veľmi rada, že som sa do tejto publikácie pustila. Nečíta sa to rýchlo, ale je tam množstvo informácií, ktoré boli pre mňa nové a naučili ma to, o čom som doteraz ani nevedela. Samozrejme, že nie všetko bolo pre mňa, ale našla som si, čo ma najviac zaujímalo a to je podstatné. A ak máte radi fotografie a ilustrácie v knihách, tak Dejiny národov vám ich ponúknu hneď niekoľko. Kniha sa nesnaží presvedčiť, ale ukázať niekoľko tvárí.

Ghanský ľud a jeho činy pred príchodom Európanov, v predkoloniálnej ére, a v období po získaní nezávislosti by sa mali vnímať súvisle a skúmať a oslavovať ako minulosť obyvateľov tejto krajiny. Ústne podávané dejiny vrátane výpovedí očitých svedkov a tradičných foriem ako genealógií a ľudových povestí sú rovnako dôležité ako písomné pramene, archeológia a etnografia. Štúdium názorov širokých vrstiev spoločnosti prispieva k tvorbe ľudových dejín, ktoré sa dotýkajú zásadných otázok národnej minulosti, a väčšine Ghančanov odkrýva vzdialenú minulosť, ktorú kolonializmus zahalil rúškom tajomstva. (str.192) 

dejiny národov

 

Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu