Ryśzard Kapuściński – Ďalší deň života
Kapuściński spomedzi absyntoviek patrí k mojim srdcovým záležitostiam a môžem povedať, že ma ako reportér a autor nikdy nesklamal. Nijak inak to nie je ani v prípade knihy Ďalší deň života, ktorú som si vzala na dovolenku a tam som ju aj rýchlo zhltla. Vymenila som slnečné pláže za suchú a napätú Angolu, ktorá sa rútila do občianskej vojny.
„Spokojne sme sa vracali k autu, keď sa Nelson náhle zastavil, vystrel chrbát a povedal, ďalší deň života (s. 68).“
Napriek tomu, akú tému táto kniha zobrazuje, tak autor píše veľmi ľahko a má nezameniteľný a pútavý štýl. Jednoducho sa ponoríte do jeho sveta na papieri a sledujete dianie toľko rokov minulé. Pre mňa bola Angola dosť neznámym miestom nielen na mape, ale aj po historickej a spoločenskej stránke. Nevravím, že po 120 stranách viem toho mnoho…naozaj to bol veľmi malý rozsah a ako neznalcovi mi tam určité styčné body chýbali, no na druhej strane môžem povedať, že po prečítaní, som získala určitý obraz aspoň na jeden úsek života tejto krajiny. Autor nielenže opisoval fronty, on opisoval vnútorné prežívanie tak krajiny, ako i jednotlivcov. Veľmi mnoho mi dal po emocionálnej stránke a som len rada, že mnohí reportéri idú v jeho šľapajach a zobrazujú čitateľom miesta a udalosti, pri ktorých oni nikdy neboli a ani by tam mnohí nechceli byť. Ak vás zaujíma Angola v 70. rokoch, ak máte chuť si prečítať reportáž, či priamo vyhľadávate literatúru od Kapuścińskeho, určite vám odporúčam tento jeho titul, ako i ďalšie (napr. Cisár).
„Na jednej pologuli chrápanie, varenie mlieka, holenie a pudrovanie. A potom naopak. Človek sa zobúdza a nemyslí na to, že sa možno začína posledný deň jeho života. Skvelý pocit, ale taký obyčajný, že si ho nikto nevšíma (s. 82).“
Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .
