Leon Leyson – Chlapec na drevenej debničke (Keď sa z nemožného stáva možné…na Schindlerovom zozname)
Nezvyknem už veľmi často siahať po knihách s témou holokaustu, no keď som narazila na práve tento titul, dala som mu šancu. A to najmä preto, lebo ide o rozprávanie a nie o beletriu s domyslenými vsuvkami podľa fantázie autora.
Bolo to zároveň veľmi rýchle čítanie, ktoré sa čítalo dobre. V titule nie sú zbytočné aspekty, ktoré by retardovali dej (až na jednu výnimku), je to konkrétne a jasné rozprávanie, veľmi prínosné pre recipienta. Zároveň je v texte cítiť emócie a silu života. Myslím si, že keď siahnete po tejto knihe, tak veľmi ľahko vás L. Leyson vtiahne do svojho prebývania a myšlienok. V závere knihy hovorí i o asimilácii v Amerike, navyknutí si na nový domov v novej krajine s prekvapivými momentmi, ktoré mu USA prinieslo. Spomína i na menej príjemné skutočnosti, ktoré za veľkou mlákou nečakal.
Od doslova som už však vety preskakovala, pretože tam boli pre mňa nepodstatné informácie (vzhľadom aj na to, že ma zaujímalo obdobie 2. svet. vojny).
Bola som však celkovo milo prekvapená titulom a môžem vám ho odporúčať.
„Koncentračný tábor Gross-Rosen. Október 1944. Len dvestoosemdesiat kilometrov severozápadne od Krakova, zato milióny svetelných rokov od civilizovaného sveta. Som nahý ostrihaný dohola. Trasiem sa od zimy a od strachu. Vôkol mňa je iba čiernočierna tma. Noc pomaly ustupuje dňu. Stále som nahý, behám popred strážcov s kamennými tvárami, snažím sa im dokázať, že mám dobrú kondíciu. Svitá. Prichádza ďalší deň.“
