Grafitové dievča, ktoré prechádza viacerými nástrahami v živote

Grafitové dievča – Miroslava Varáčková

Miroslava Varáčková už dlhé roky píše young adult literatúru pre slovenský trh, preto i sama vie, akou témou sa dá najlepšie osloviť dospievajúceho čitateľa. Medzi jej novšie knihy sa zaraďuje Grafitové dievča, ktoré zobrazuje ťažký život sedemnásťročnej Táni. Jej život sa dá rozdeliť na povrch a vnútro. Povrch jej života sa začína napĺňať pozlátkom úspešnej kariéry, no jej vnútro je neustále napádané a pomaly sa rozpadá. Neobľúbené dievča, ktoré je prehliadané a nepochopené vlastnou matkou, zanedbané nielen z pohľadu fyzického ( zlé podmienky bývania, žiadne jedlo, ošúchané oblečenie ), morálneho ( prekračovanie zákona ), ale i duševného ( nedostatok lásky, nepoznanie uznania inou osobou, či zvláštne priateľstvá ). Táňa spozná lásku. Bude však pravá? Nadobudne uznanie vo svojej kariérnej ceste. Bude to však stačiť? Prestane kradnúť. Nevráti sa však na staré chodníčky? Do akej miery sa zmení jej život po skúške dospelosti a bude napokon všetko dobré, či sa Táni podarí preskočiť z blata do kaluže? Miroslava Varáčková svojej hrdinke otvára viacero dverí, niektoré vedú k šťastiu, iné k záhube, no bude len na nej, do ktorých napokon vstúpi.

Pohľad do rozvrátenej rodiny s morálnymi poklesmi

Cez hlavnú hrdinku čitateľ nazerá do jej problémov, ktoré pramenia zrovna v rodine. Táňa nevie, kto je jej otcom a musí sa dennodenne konfrontovať s úpadkom svojej matky, alkoholičky, ktorá pocit šťastia vyhľadáva na dne fľašky, poprípade v rozťahovaní nôh svojim „priateľom“. Na základe toho rastie v hrdinke pocit odporu nielen voči matke, ale voči celému svetu. Jej oporou je Britva, ktorého rodina taktiež nie je dokonalá. Za pozlátkom sa skrýva faloš, intrigy a špina. Obaja nenávidia to odkiaľ sú, no z rozličných dôvodov. Tak autorka aj cez životy vedľajších postáv zobrazuje nelichotivý obraz domácností. No nielen tie ukazujú úpadok nejakých morálnych hodnôt. Na analýzu možno vziať i postavu Bena, ktorý svojim výzorom evokuje, že ide o slušného človeka, ktorý sa vždy vie zachovať správne. Zdanie však môže klamať. To akým je v skutočnosti človek ukazuje jeho vnútro, ktoré môže kvitnúť, ale aj poriadne hniť.

Láska

Lásku, akú zobrazuje táto kniha nemožno prirovnať k žiadnym romantickým, zaľúbeným, rozprávkovým… Popravde…je krutá, lebo je predvídateľná. Preto čitateľa až tak nezaujme Tánino naivné zaľúbenie, ktoré sa skončí tým, že tajomstvá hrdinov budú odhalené. Bohužiaľ táto stránka knihy má isté medzery, kladne však možno vyzdvihnúť rozhodnutie hrdinky v závere knihy, ktoré už vraví o inom druhe lásky. Dôležitým aspektom knihy je i uvedomenie si, aká dôležitá je rodičovská láska, čo všetko dáva dieťaťu a ako sa bez nej môže človek stratiť. Pretože bez tejto lásky stráca i sám seba a stáva sa tvrdým, nedostupným voči okoliu. Kniha zobrazuje viac druhov lásky či nelásky..

Smerovanie deja pre skúseného čitateľa

Tu sa vyskytuje chybička príbehu, pretože obsahuje i klišé, ktoré pre niekoho, kto má hlbšiu čitateľskú skúsenosť je predvídateľné. I naivné správanie zasnívanej hrdinky niekedy pôsobí mätúco, pretože v niektorých pasážach knihy ju zas autorka vykresluje ako vyspelú ženu s vlastnými plánmi a cieľmi v živote, ktorá si na každého dáva pozor. No o nikom si nič nezisťuje a vrhá sa do nových skúseností hlava-nehlava. To veľmi spolu nekorešponduje :/

Morálne smerovanie

Grafitové dievča ponúka mladým čitateľom úvahy nad rôznymi oblasťami v živote. Ukazuje im, že nič v ňom nie je čierno-biele a vždy sa dá žiť šťastne…treba však ísť po ceste, ktorá sa vyhýba ľahostajnosti, klamstvám, pretvárke a nechuti. Nik však nevraví, že život je ľahký. Je plný nástrah, ktoré zobrazuje i táto kniha. Z môjho pohľadu zrovna tento aspekt knihy jej pridáva vážnosť, aktuálnosť a správne vedenie v rozhodovaní sa ohľadne hodnôt v živote.

,,Tak veľmi teraz potrebovala cítiť nehu a teplo, prehlušiť bolesť a trýznivý pocit osamelosti, až chvíľami strácala dych. V ateliéri ostala aj na noc. Schúlila sa na pohovku, nechala Bena, aby ju láskal, aby sa o ňu staral, aby jej šekal do ucha, že všetko bude okej, nech sa už stalo čokoľvek. Nechcelo sa jej vracať domov, do samoty, do prázdneho bytu nasiaknutého všetkými jej bolesťami. Ešte aj teraz cítila zo svojho oblečenia pach smrti a beznádeje.“ ( str. 162 )

Knihu hodnotím pozitívne, i keď má nejaké tie muchy. Čítala som od autorky aj horšie. Získala si ma však možno práve nie úplne klasickým dievčenským románom a nápaditým spracovaním v podobe komixových strán. 

Autor: Miroslava Varáčková

Názov diela: Grafitové dievča ( 2017 )

Foto: dusazeny