Miroslava Varáčková – Drž ma, keď padám
Čítať knihy od Miroslavy Varáčkovej končí buď hodnotením, že sa mi to páčilo, alebo naopak, že to bolo pre mňa hrozné čítanie. Málokedy sa vyskytne stred. Kniha Drž ma, keď padám spadá do toho pozitívneho hodnotenia. A musím hneď povedať, že to bola asi aj (pre mňa) jej najvydarenejšia kniha.
Príbeh čitateľa zavedie do problémovej rodiny, kde sú dvaja starší súrodenci a jedno menšie dieťa (7rokov), ich matka je mŕtva a otec alkoholik. Už z tohto opisu je zrejmé, že ich životy nie sú vôbec jednoduché. Veľakrát nemajú čo poriadne jesť, chýbajú im veci do školy či oblečenie. Otec pracuje…i nepracuje, avšak o svoje deti sa vôbec nestará. Všetky finančné prostriedky dáva na alkohol pre seba a svojich priateľov, ktorí sú podobní jemu. Kaťa, Ondrej a Zuzka sú preto pod neustálym tlakom nedostatku, strachu pred otcom samým a jediné, čo ich ženie dopredu je súrodenecká láska a strach pred tým, že skončia v detskom domove a rozdelia ich. Kaťa a Ondrej sa brigádami snažia zachrániť aspoň niečo, no stále pociťujú nedostatok. Veci sa začnú meniť po tom, čo Ondrej začne nosiť domov viac peňazí. Tie peniaze sú však podozrivé, stále odbieha nečakane z domu a niekedy sa vracia domov až ráno. Kati je to podozrivé, no nemôže s tým nič urobiť. Prelom ich života nastáva po tom, čo otec skončí v nemocnici. Každý jeden čelí pred budúcnosťou a tá nemusí byť len ružová.
rodine.
lebo rodina je základ
Toto venovanie je napísané na začiatku knihy. Je jednoduché a trefné a odráža všetko, čo sa udeje v knihe. Rodina je primárna téma celého príbehu, ktorý je navonok ľahko napísaný, no vo svojej hĺbke je náročný.
Ponoriť sa do príbehu bolo pre mňa uľahčené najmä postavami, ktoré v knihe vystupujú. Nemala som problém sa stotožniť s Katarínou, ktorá mi bola veľmi sympatická. Sršala z nej láska k svojim súrodencom a sila na prekonávanie prekážok. Veľakrát, i keď bola v škole, myslela na to, čo sa deje doma. Napríklad či Zuzka bude mať také detstvo, aké si zaslúži…proste bola starostlivá. A aj keď chodila na brigádu, tak tá jej starostlivosť bola viac o tej ochrane, láske a priateľstvu voči druhým. Naproti tomu sa Ondrej viac zameral na materiálne zabezpečenie. Ak prečítate knihu, tak zistíte, že ako to prepískol. Ondrej však celý príbeh držal pod rúškom určitého tajomna. Jeho konanie sa nedalo dopredu odhadnúť a aj preto sa v príbehu skrývalo určité napätie. Možno, keby je kniha z pohľadu Ondreja, tak by to bolo aj o niečo zaujímavejšie a vrhlo by to viac svetla na jeho konanie. O to sa však bude môcť postarať kniha To, čo nás spája, ktorá je pokračovaním titulu Drž ma, keď padám. (aspoň dúfam, že Ondro bude mať viac priestoru)
Okrem toho, že kniha zobrazuje silu súrodeneckej lásky, tak zobrazuje i veľa smútku a strachu z vlastnej rodiny. Tou príčinou je v tomto prípade otec a jeho láska k alkoholu. Pred čitateľom sa otvára téma alkoholizmu – čo všetko môže spôsobiť v rodinnom prostredí a aké to má celkovo dôsledky na jednotlivých členov. Dá sa povedať, že tu alkohol spôsobil, že Ondrej začal konať určité veci, ktoré by za normálnych okolností nerobil. Taktiež to malo negatívny vplyv na malé dieťa, ktorému sa otec nijako nevenoval a celkovo zanedbával celú svoju rodinu. Deti si od neho vypočuli maximálne urážky a boli napádané fyzicky. Veľmi ťažká téma sa tu odkrýva, ale musím povedať, že to spracovanie (aj keď fakt kruto) je dobre a poučne napísané. Myslím, že zobrazuje naozaj „spektrum“ možností, ako sa žije s človekom závislým od alkoholu a ako sú tým zasiahnuté maloleté osoby.
,,Ondrej! Nemôžeš! už len kvôli zuzke maj rozum. Vieš, čo by s ňou spravilo, keby ťa strčili do basy?“
,,Myslel som na vás dve aj vtedy, keď som vyťahoval lieky z krabičky, kaťa. A pozri, ako to dopadlo.“ Privinula som sa k nemu tesnejšie a mocne som mu stisla ruku.
,,Nejako to vyriešime. Neboj sa. Budem pri tebe stáť za každých okolností a neopustím ťa, ani keby čo bolo. Prisahám.“
,,Nemala by si. Nech ťa nestiahnem na totálne dno. Ale vážim si, že si taká super sestra.“
,,Dno by bolo vysrať sa na teba. Stáť po boku človeka, ktorého mám rada, ma stiahnuť hlbšie nemôže.“
,,Ani nevieš, ako sa mýliš, sestrička.“
(str. 121)
Okrem rodiny a alkoholizmu má knižka ešte jeden aspekt – lásku. Väčšinou sa bez toho dievčenské romány ani nezaobídu…tu však láska nie je „ružovučká“, vyfantazírovaná ale skutočná. Nie je to o tom, aké kto má úžasné telo a akej farbe oči, ale o vlastnom obetovaní a záujme o problémy toho druhého. Vzťah, ktorý sa tu vytvoril pôsobil pevno a neegocentricky. Mne nevadilo, že to nebolo gro príbehu, ale skôr len taký romantickejší dodatok. No aj keď to pôsobilo ako vedľajší bod, tak i tak to malo svoju hodnotu, najmä v tom poukázaní, že aké základy by mal mať vzťah. Okrem tohto vzťahu, tam bolo zobrazené aj jedno priateľstvo, ktoré mala Kaťa, no kvôli rodinným problémom bolo v nemilosti. No i keď Kaťa nemala čas a možnosti sa tak zabávať ako jej rovesníci, tak toto priateľstvo zostávalo pevné. Tu mi úplne nesadlo to, že ak ten dej patrí do roku 2017, tak prečo sa 16-ročné dievčatá idú pototo, kvôli skupine Lucie. Tá skupina vznikla v roku 1985 a neverím, že by sa dnešní tínedžeri išli za ňou zodrať tak, ako je to prezentované v knihe. Toto bol pre mňa taký rušivý moment, kedy som skôr mala pocit, že autorka silou mocou tam možno dáva to, čo má ona rada, no nepasuje to už tak do súčasnosti.
držal ma nad priepasťou, ktorá by znamenala pád na dno, z ktorého nebolo návratu. Navždy. Na večnosť.
(str. 198)
Drž ma, keď padám je jeden z titulov, ktorý vám môžem odporučiť, ak si chcete prečítať niečo z mládežníckych kníh. Nejedná sa o presladenú romantiku, ale práve naopak, rieši ťažké témy, ktoré sa bohužiaľ vyskytujú aj okolo nás. Ja som si hlavných hrdinov obľúbila a zaujali ma ich osudy a preto sa mi aj kniha čítala sama. Dúfam, že aj pokračovanie bude rovnako dobré, ak nie ešte lepšie. Prijala by som však viac z pohľadu Ondra, ktorý sa javil ako najtajuplnejšia postava a vďaka tomu pridával príbehu na dynamike.
Moje hodnotenie
4.5/5
Autor: Miroslava Varáčková
Názov: Drž ma, keď padám ( 2017 )
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Drž ma, keď padám, strany 121 a 198.
