Kiran Millwood Hargrave – Dievča z atramentu a hviezd
K tejto knižke som sa dostala celkom náhodou, keď som si prezerala knihy v kníhkupectve. Hľadala som nejakú, s ktorou by sme mohli pracovať vrámci klubu, čiže pre baby, ktoré chodia na ZŠ a SŠ. Napokon sa mi do rúk dostala táto úzka, no graficky veľmi vydarená knižka: Dievča z atramentu a hviezd. Jej vzhľad nebol jediný, čo ma na mieste presvedčilo k tomu, aby som ju kúpila. Skôr som dala na slová, že ide o najlepší britský detský titul v roku 2017. Chcela som sa i ja sama presvedčiť o tom, že kniha je nielen krásna na pohľad, ale že si zasluhuje aj takéto vysoké ohodnotenie. A tak skončila u mňa a momentálne začína putovať aj medzi ostatnými čitateľmi.
Ako ma však upútal samotný dej? A dala mi táto literatúra niečo? Hneď na úvod poviem, že som čakala niečo viac, no i napriek tomu to bolo čarovné čítanie.
Príbeh budete prežívať s hlavnou hrdinkou Isabellou, ktorá je dcérou kartografa. Ten ju postupne zaúča v tomto remesle. Jej brat i matka sú mŕtvi a tak je jej otec tým najcennejším, čo na svete ešte má. V tomto svete, v ktorom žijú sú obmedzení na slobode. Niektoré miesta ani samotní kartografi nemajú zmapované a zostalo by to tak naďalej, keby nedošlo k vražde. Táto vražda zmení zabehnutý život ľudí. Dcéra generála ujde za hranice a chce vypátrať odpovede na otázky, ktoré si kladú miestni, zároveň však chce Isabelle dokázať, že nie je zbabelá. Isa sa pridá do pátracej skupiny, ktorá má vyhľadať dcéru generála. Po prejdení hraníc ich čaká nebezpečná krajina plná príšer, z čoho tá najhoršia z legiend sa skrýva v labyrinte. Isabella už nehľadá len svoju priateľka, ale na jej pleciach spočíva záchrana celého ostrova.
Prvé pozitívum tejto knihy je to, že celý text je písaný čarovne. Všetky opisy, ktoré autorka využila navodzujú takúto atmosféru, a preto sa knižka číta celkom dobre a rýchlo. Neviem, či je to spôsobené aj grafikou, ale nemáte problém vďaka opisom sa nejako stratiť. Vždy viete, kde sa presne nachádzate a tým, že je tam celkom málo postáv, tak ani s nimi nemáte problémy. Jediné, čo mne na nich bolo zvláštne, boli ich mená. Čarovné opisy prostredia však nezakryli slabšie miesta knihy. Pretože i keď tie boli zvládnuté na jednotku, tak samotná akcia, napätie a tajomno zaostávali. Vedela som, čo všetko navôkol sa nachádza okolo našich hrdinov, kadiaľ kráčajú a kam ich cesta vedie, no nič ma neprekvapilo. Nešokovalo. Akoby mi tam chýbal určitý cit na načasovanie akcie deja. Pretože samotných bojov bolo málo a aj to boli veľmi kratučké momenty. Čiže čitateľ si to nemal ani čas užiť a opäť bol vo víre opisov. Vec, ktorá by to mohla zachrániť by boli postavy, lenže… Postavy, ktoré sa nachádzajú v tejto knižke nedostali toľko priestoru, aby mohli pozitívne ovplyvniť recipienta. Viacmenej autorka pracovala 2-3 a aj to len v nevyhnutných otázkach. Mohli sme sa nazrieť len do života Isabelly, no o sledovaní nejakých jej zmien, vývoja by nemohla byť reč. O ostatných postavách knihy sa v podstate nedozvieme nič, čo je napríklad škoda v prípade guvernéra, alebo ľudí, ktorí ich chytia za hranicami. A prípad, v ktorom mi to najviac chýbalo je ZLO tejto knihy. Záporák, ktorý sa tu vyskytuje pochádza z legiend, ktoré sa na ostrove tradujú. Bol tam a akoby ani nebol. Aspoň tak som to ja vnímala. Nedal mi odpovede na otázky, ktoré som mala a nedal mi ich ani samotný záver knihy. Odkiaľ a prečo prišiel? Čo chce dosiahnuť? Aký má motív? Čo ho poháňa? A napokon kam sa podel? Ja som na nič nedostala jednoznačnú odpoveď a ani som nemala možnosť posúdiť, či je to naozaj „zlo“.
si na mamkinu mapu, kde čiary vyzerali chaoticky, ale vždy viedli do stredu. Ten zvláštny červený krúžok uprostred mapy bol starý tisíc rokov. zhlboka som sa nadýchla kyslého vzduchu.
démonov sľub platí tisíc rokov.
,,Načo myslíš?“ Lupina tvár prezrádzala únavu. Myslela som na sucho. myslela som na guvernérove zvieratá unikajúce do mora. myslela som na obyvateľov Grisu, ktorých otrávil vzduch. ,,Ten uzol na mape bol blízko červeného krúžku,“ začala som opatrne. ,,Možno len niečo vyše kilometra. Myslím, že východ je tamtým smerom.“ ukázala som tunel naľavo od nás. ,,Ale táto cesta vedie k červenému krúžku.“ ukázala som na ďalšiu, nižšiu chodbu. Tá sa mihotala trochu inak než kryštály. Chvela sa horúčosťou. ,,Takže?“ Skoro som si to rozmyslela . Lenže na pochybnosti teraz nebolo času. ,,V tom červenom krúžku je Yote.“ (str.181)
Aké boli moje pocity po prečítaní? Prečo táto kniha vyhrala titul najlepšia detská (od 12 rokov) britská kniha 2017? Nevravím, že to bolo niečo príšerné. Bolo to milé, čarovné, rýchlo sa to čítalo, no i nudné s nedotiahnutými postavami a s nezodpovedanými otázkami na záver. Možno napokon ide len o moju chybu, že nespadám do detského veku. No stojím si za tým, že to mohlo byť oveľa lepšie s tou témou a myšlienkou, ktorú mala autorka, pretože tá bola super. Len to bolo treba lepšie spracovať. Som zvedavá, ako sa to bude napokon páčiť babám v klube, či budú rovnakého názoru, alebo iného. Každopádne by som knihu odporúčala čitateľom aj pokojne pod hranicou 12 rokov. Nevyskytujú sa tam žiadne brutálne scény, ktoré by mohli niekoho pohoršiť. A z takých pekných myšlienok je tam spomenutá napríklad cena priateľstva, jeho sila a obeta, ktorú sme ochotný za priateľov dať. To bolo pre mňa aj najhodnotnejšie z tohto titulu. Práve najdojemnejšia pasáž ukazuje obetu ľuďom, možno aj takým, ktorí by to nečakali. A tam prichádza k rozlúčke, ktorá je veľmi dojímavá a bolestná.
No i napriek takejto krásnej časti, nemôžem kvôli dvom vydareným stranám nejak veľmi zvýšiť moje dojmy z knihy. Napokon ju hodnotím ako priemer. Neprekvapí, nikoho neurazí a po čase na príbeh aj úplne zabudneme.
Moje hodnotenie
3/5
Autor: Kiran Millwood Hargrave
Názov: Dievča z atramentu a hviezd (2019)
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Dievča z atramentu a hviezd, strana: 181.
