Ďalekohľadom do nie tak dávnej histórie Etiópie

Ryszard Kapuściński – Cisár ( 2017)

Po nejakom čase som opäť siahla po absyntovkách a zhltla som hneď dve naraz. Prvou bola Akoby si kameň jedla a druhou Cisár. Cisára budem rozoberať v tejto recenzii, no už hneď na začiatok musím povedať, že si ma úplne získal štýl autora Ryszarda Kapuścińskeho.

Celá reportážna kniha sa odohráva v Etiópii, teda nielen krajiny zemepisne vzdialenej od nás, ale vzdialenej aj svojimi zvykmi, kultúrou, mentalitou a v tomto prípade aj iným politickým zriadením. Africká krajina Etiópia má svojho cisára – človeka vyvýšeného nad všetok ľud, neomylného, inteligentného, špekulatívneho, osobu, ktorá sa považuje za niečo božské….takže je jasné, že pre spoločnosť to znamená i mnoho zlého, no cesta k zvrhnutiu je kľukatá. To, ako sa podarilo obyvateľom Etiópie zvrhnúť svojho cisára v roku  1974 je napísané na stránkach knihy Cisár. Hajle Sillase však mal viacero tvárí a najmä silu, vďaka ktorej si až do svojej smrti stále myslel, že je pravým a neodvolateľným cisárom.

Téma občianskej vojny

Atraktívna v tejto reportážnej knihe je určite téma občianskej vojny a zvrhnutie cisára. Autor čitateľa zavedie do Etiópie, do krajiny nám dosť vzdialenej. Už po prečítaní prvých strán však vidieť veľké rozdielnosti vo viacerých smeroch. Jeho písmo je pútavé, a preto tí, ktorí radi čítajú knihy zamerané na politické dianie, nebudú ľutovať, že knihu vzali do rúk. Nejde však len o politické znázornenie krajiny – postavenie ľudí na vedúcich pozíciách v krajine, dovolenú korupciu a cisára, ktorý mal o všetkom prehľad. Ukazuje aj krajinu, v ktorej je hlad, nerovnosť, zaslepenosť… Nie je na to však poukázané priamo. Čitateľ si sám dotvára obraz o stave krajiny za čias panovania cisára Hajlea Sillasea na základe výpovedí osôb, ktoré pracovali v paláci, a teda boli neustále v blízkosti najvyššej autority krajiny. Ich výpovede na mňa vplývali v dvoch smeroch. Jeden smer tvorili tí, ktorí stále verili silu paláca a že cisárovi bolo ublížené. Vidieť však aj druhú stranu, ktorá cisárovi mnohé veci vyčítala. Preto autor knihu nepíše len z jednej strany. Dáva možnosť čitateľovi preskúmať osobnosť vedúcu krajinu. Je na nich, či v tejto osobnosti budú vidieť inovátora, ktorý pomáhal v krajine, alebo despotu, ktorý musel mať všetko pod kontrolou. Je však jasné, ako to videlo obyvateľstvo…

Analýza osobnosti 

To, že kniha rozoberá osobnostné črty samotného cisára je zrejmé, no pri opisovaní jeho konania a rozhodovania na čitateľa vplýva charakteristika celej spoločnosti. Vidí obyvateľov rozdelených do viacerých „kást“, vidí biedu no aj hore nos. To, čo mu tiež neunikne je zmena v správaní, ktorá u Etiópčanov nastala po získaní vyššej hodnosti. Tak teda autor nepoukázal len na dôvody, ktoré viedli k násiliu v krajine, na politické zmeny, ktorými prešla táto oblasť, ale aj na ľudskú tvár, ktorá buď drela a umierala od hladu/ užívala si blahobyt paláca/ či napokon vďaka rozumu a inteligiencii začala vnímať dianie a chcela to hneď riešiť. Kniha Cisár je ľudskou knihou.

Udivení „Prekliati reportér“ 

Tak ako u väčšiny týchto knižiek Absyntu, tak i táto priniesla fakty, ktoré sa nie vždy čítajú a sledujú príjemne. Dokázala však, že nie tak dávno ešte bola na svete spoločnosť, ktorej obyvateľstvo dokázalo s naivitou sledovať hodovanie vrchnosti, byť dokonca vďačné za svoje životy… Zmenou generácie však prichádzajú nové podnety a nové kritizovania. A zrovna mladá generácia študentov napokon stála aj za zmenou v Etiópii. Z písma autora však cítiť, že nielen čitateľ je udivený vedomosťami, ktoré sa do neho nalievajú pri čítaní, ale i samotný autor pôsobí veľakrát prekvapene.

A i ja sa pýtam: Ako mohla tak fungovať tá spoločnosť? Je to síce dávnejšie, ale i tak. Ako mohol existovať niekto, kto tak zneužíval? Žeby každý, kto pocíti moc a žije vo svete intríg, by k tomu smeroval? A napokon som vždy vďačná pri týchto reportážach, že nič také som nikdy nemusela zažiť vo svojom živote.

Knihu hodnotím veľmi pozitívne a zatiaľ v mojej čitateľskej skúsenosti je to najlepšia absyntovka, ktorá sa ku mne dostala. Síce dialógy netvoria veľmi jej jadro a skôr je naplnená opismi, no to nijako nekazí pocit z čítania.

,,Rozprávajú mi, že prvé dni po cisárovom návrate panoval v paláci nezvyčajný ruch. Upratovači drhli podlahy a odstraňovali z nich krvavé škvrny, lokaji zvešiavali potrhané a prepálené závesy, nákladné autá vyvážali hromady rozbitého nábytku a debny prázdnych nábojníc, sklenári osádzali nové okenné tabule a zrkadlá, murári sadrovali v stenách diery po guľkách. Pomaly sa vytrácal zápach spáleniny a strelného prachu. Dlho sa konali slávnostné pohreby tých, ktorí odišli zo sveta, ale ostali lojálni až do konca, v tom istom čase zahrabávali po nociach telá povstalcov na neznámych a utajených miestach. Najviac bolo náhodných obetí – počas pouličných bojov zahynuli stovky prihliadajúcich detí, žien idúcich na trhovisko, mužov, ktorí išli do práce alebo sa nečinne vyhrievali na slnku. Streľba už utíchla, ale na uliciach mesta, ktoré s oneskorením po udalostiach začínalo prežívať šok a hrôzu, hliadkovali ozbrojení vojaci.“ ( str. 69 )

Hodnotenie

5/5

Autor: Ryszard Kapuściński

Názov diela: Cisár ( 2017), Estate ( 2016 )

Foto: dusazeny