Cigán je cigán – Lidia Ostalowska
Táto reportážna kniha od poľskej autorky sa snaží zachytiť rómsku problematiku naprieč hranicami rôznych krajín. Hovorí o rozdieloch života, no i o spoločných prvkov, ktoré si cigáni zachovali po všetky roky, čo kočovali, až po ich donútené usadenie sa. Hovorí o dvoch svetoch, o výhovorkách, o rasizme, o kočovaní a usadení sa, o nehygienických podmienkach, o väznení, o bohatých vilách…Stretnete sa s cigánmi v Rumunsku, Bulharsku, Srbsku, Poľsku, Slovensku, Česku, Anglicku. Iné krajiny, iné podmienky, iná ekonomika a občania. To všetko ovplyvnilo život Cigánov, a okolie sa muselo naučiť akceptovať úplne inú mentalitu, s ktorou sa málokedy dá ešte narábať.
Neustála otázka
Tak ako pri všetkých reportážnych knihách, tak aj táto narába s otázkami, ktoré treba nejako riešiť, ale mnohé roky na to nikto neprišiel, že ako…Oproti predchádzajúcim absyntovkách je táto najbližšia k môjmu okoliu, lebo Cigáni žijú naozaj všade. Nedá sa však povedať, že by autorka hľadala aj odpoveď na to, ako by mohli spolu obe strany vychádzať a nikomu by nebolo ubližované. Z textu je zrejmé, že ide o priblíženie minulosti tohto etnika a okolností, ktoré ich priviedli k dnešnému spôsobu života. Dá sa teda povedať, že odpovede na mnohé otázky zostávajú na samotnom čitateľovi a jeho spôsobe akceptácie iných so zohľadnením na vyjadrenia aj druhej strany.
Ako sa na nich pozerať?
Väčšinu reportáží sú hlavnými aktérmi len Cigáni a ich názory na celý svet. Myslím si, že to možno aj viac o nich povie, lebo sa dokážu sami prezradiť aj v negatívnych stránkach a samotným správaním. Plus ešte k tomu môže každý pridať jeho vlastnú skúsenosť a myslím, že obraz je celkom objektívny. V prípade vojnových konfliktov to bolo iné pozerať na tých ľudí, ktorí umierali kvôli vojne, veľakrát za ňu ani nemohli, no v tomto prípade ( nech mi je odpustené )nedá sa nijako ľutovať ani sa veľmi prikláňať na ich stranu. ( veď už len pohľad na ulici, keď idú a všade vyblakujú, alebo u lekárov…) Samozrejme sa to netýka všetkých. Je mnoho, ktorí sa správajú slušne a nerobia bordel. Od nich by si zvyšní mohli brať príklad. Tak isto sa na nich pozerala aj kniha, v podstate chcela viac vyzdvihnúť neprávosti, ktoré sa na nich vykonávajú a taktiež poukázať na to, kto im v minulosti, alebo aj súčasnosti najviac ubližuje.
Ospravedlňuje autorka?
Tým, ako je text konštruovaný a zoskladaný zo životných príbehov, tak veľakrát to budí dojem, že autorka stojí na jednej strane. Je to možno spôsobené aj tým, že poväčšinou je zobrazený pohľad len jednej strany na danú problematiku. Preto si viem predstaviť, že veľa ľudí ( najmä takí, ktorí majú negatívnu osobnú skúsenosť ) by nesúhlasili úplne s knihou.
Na jednej strane táto kniha veľmi živo opisuje ich život Cigánov a históriu. Naozaj ponúka zákutia ich životom, o ktorých si myslím, že veľa z nás nevie. Na druhej strane autorka však vždy akoby nad nimi stála a ochraňovala ich. Ukazovala len na to, čo všetko zlé sa im stalo a na tie negatíva z ich strany pozabudla. Výnimku možno vidieť v prípade Česka, ale aj tam sa to napokon snaží uhrať na ich stranu. Ja som mala jednoznačne pocit, že ide o ich ochranu a dosť v knihe zavládol subjektívny, emocionálny názor. Nedokázala ma autorka presvedčiť, i keď jej verím určitú časť, nie však všetko.
,,Székesfehérvár sa pýši kapitalistickou dravosťou a bohatstvom. Prikazuje odstrániť štyridsaťtri cigánskych rodín a domy po nich zbúrať. Na samote, v blízkosti útulku pre psov, pripravuje tábor pre Cigánov. V novinách sa ukážu fotky: plechové kontajnery stoja jeden za druhým v zástavbe, nad každým sa vznáša okrúhly tenký komín. Žiadne stromy. Žiaden výhľad.
Horváthom založená Nadácia na ochranu občianskych práv sa odvoláva na ústavu a občianske zákony, hovorí o politických, sociálnych, ekonomických a zdravotníckych záujmoch, napokon aj o stavebných predpisoch. Počas dvoch rokov diskusií vysťahúva samospráva z centra tridsať cigánskych rodín. Pred poslednými Vianocami prebieha vojna o zvyšné rodiny. Je ich trinásť. Samospráva vie, že ak dokážu zamknúť tých Cigánov v kontajneroch, zakrátko bez ťažkostí nasmeruje do geta ďalších. “
( s. 45 )
Záver
Kniha, pri ktorej si budete musieť zvyknúť na vulgárnosti, ale aj na určité nadržiavanie. Mňa svojim obsahom nepresvedčila natoľko, ako som očakávala. Autorka síce veľmi živo ozrejmila históriu, tradície a pohnútky Cigánov, no stále akoby nad nimi držala ochrannú ruku, ktorá mi neprišla vždy objektívna. Všetko zlé, čo by teoreticky mohli aj oni spraviť, táto ruku zmiatla zo stola. Samozrejme, že je normálne, že každý človek má mať svoje ľudské práva dodržiavané!, ale rovnako aj on sa musí zapájať do chodu spoločnosti. Tak teda mala autorka poukázať ako sa zapájajú do spoločenského diania…( a ak by prišla reakcia, že by ich len diskriminovali, myslím, že je mylná a zaujatá ).
Moje hodnotenie
3/5 ( bohužiaľ)
Autor: Lidia Ostalowska
Názov diela: Cigán je Cigán ( 2015 ), Cygan je Cygan ( 2012 )
Foto: dusazeny
