Boli sme pozrieť pandy

Viedenský výlet vznikol ako nápad  meninového darčeka, konkrétne, cieľ bol ísť pozrieť pandy do zoo. Náš výlet však začal na inom mieste. Múzeum Madame Tussaud som už videla v Prahe, ale išli sme aj do viedenskej verzie. I keď zvonka to vyzeralo dosť priestranné, celkovo na prehliadke sme boli cca hodinu. Čo s porovnaním nezľavneného vstupného ( 23 e ), bolo dosť málo času za veľa peňazí. Aspoň môj názor. Táto prehliadka vo mne nezanechala však žiadny wau efekt. Možno to bolo i tým, že som niečo také už videla…a viac pocitov vo mne zanechala Praha. Z dvoch fotiek sa teším najviac. Na prvej s Benedictom Cumberbatchom a na druhej so Sissi. Benedicta som si obľúbila ako Sherlocka, čo sa týka Sissi, určite si pamätáte kreslenú rozprávku o nej, poprípade, ak chodíte do divadla, tak v SND hrali hru Sissi ( úteky Alžbety Rakúskej ) .

Po návšteve múzea sme ešte zostali v jeho okolí a prešli si Prater. Bolo tam neskutočne veľa kolotočov, čiže taký malý raj pre deti. My sme nijako neexperimentovali, neskúsili sme nijaký kolotoč, z ktorého by sme viseli dole hlavou, vyšli z neho mokrý, či išli „nadsvetelnou“ rýchlosťou. My sme si vyhliadli ruské koleso, ktoré išlo primeranou rýchlosťou 😀 😀 a super bol aj výhľad z neho. No a v akej výške sme sa ocitli, môžete vidieť na fotke.

Naše nôžky ďalej cupitali za jedlom ( mekáč ) a zo stanice Praterstern sme sa odviezli na Meidling, odkiaľ sme asi pol hodinu prešli až k parku a pomaly sme sa približovali k vytúženému cieľu. Z Gloriette sa nám poskytol krásny výhľad na Schönbrunn zámok. Keďže bol víkend a veľmi pekné počasie, tak tam bolo dosť veľa ľudí, čo neumožnilo veľmi sa  fotiť.

Chvíľu sme sa prešli cez lesík a už nás vítala viedenská Zoo. Začínala domácimi zvieratami a postupovala dolu cez les, kde mali byť rysy a vlky, ani jedno sme však nevideli. Po vyjdení z tohto lesíka sme už však videli opalujúceho sa medveďa, tučniakov, ktorý dokázali stáť bez pohnutia niekoľko minúť, ľadového medveďa, ktorý sa hral vo vode, či netopiere v jaskynnej časti. Čas nás však trošku tlačil, lebo o pol3 bolo kŕmenie pánd. Tak sme rýchlo podľa plániku prešli až k nim. To sme však ešte nevedeli, že sa k nim dá dostať z druhej strany, bolo nám zvláštne, že prešlo 15 min. a pandy nikde…

tulene, ktoré vyšli za ošetrovateľom a čakali, že im dá jesť ( on to však neurobil a boli mierne sklamané ) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Napokon sme sa však k tým malým chlpatým guľkám dostali. Boli tri a hneď by ste mali chuť si ich vziať a túliť si ich. Bolo nesmierne veľa ľudí pri nich. Tlačili sa na sklá a každý si ich fotil a kameroval, ale pandy akoby si zvyšok sveta ani nevšímali. Zobrali si do úst jedlo a prekotili sa na chrbát. Dojedli…a opäť sa to opakovalo. I keď to zviera nič nerobí, i tak je pekné. Tým sa darček naplnil…

Zoo ponúka veľa zvierat, ako aj stánky s občerstvením a obchodíky s hračkami, s oblečením, s pamiatkovými predmetmi. Čo sa týka samotných zvierat, pri zoo mám takú polemiku. Čo sa týka cirkusov, v tom mi to je jasné, že sa mi nepáči, ako sa tam o zvieratá starajú, a čo tie zvieratá musia predvádzať. Pri zoo to už je niečo trošku iné. I keď si myslím, že by mohli mať ešte väčší výbeh, ale predsalen úroveň tej starostlivosti je vyššia. A taktiež, ak ide o záchranu nejakého zvieraťa, tak je to pozitívne.

koala, ktorá sa otáčala ku každému foťáku

 

korytnačky veľké ako robustné kamene

Naše putovanie vo Viedni sme ukončili pri zámku, videli sme ho však len z vonka. Bolo okolo neho krásne postarané o záhrady, čo sa týka aj pokosenia a nasadenia tulipánov. Videla som ho raz, ale vtedy bolo chladno, takže nepôsobil takým dojmom ako teraz.

Počasie nám vyšlo, stihli sme všetko, čo sme chceli a domov sme dorazili úplne unavení o pol1 v noci. Ešte aj na druhý deň som cítila únavu, ale stálo to za to.