Irvin D. Yalom – Ako som sa stal sám sebou
Musím sa priznať, že pred začatím čítania tejto knihy som nevedela, kto je a čomu sa venuje Irvin D. Yalom. Zobrala som si ju pre to, lebo som si prečítala, že sa venoval psychoterapii a teda som predpokladala, že z tejto tematiky sa z knihy veľa dozviem. Nečakala som, že kniha bude mať aj presah do iných literárnych diel, ktoré taktiež ovplyvnili samotného Yaloma a teda ďalej ovplyvnili aj jeho metódy terapeuta. Prekvapilo ma, že ponúkol čitateľom i náhľad na to, ako písal svoje jednotlivé publikácie. Áno, jednoducho povedané, skôr som čakala nezáživnejší opis jeho života. Preto ma kniha tak veľmi prekvapila a nedokázala som ju počas čítania odložiť.
Autobiografia Irvina D. Yaloma nezobrazuje len jeho súkromný život – detstvo, dospievanie, prácu, nezobrazuje len štatistiky predaja jeho kníh či počet seminárov, besied, prednášok ktoré ponúkal, nie je len potleskom pre jeho vplyv na liečbu, ktorá prešla i vďaka nemu novými fázami. Je to sonda do jeho mysle i duši.
Knižka má až 40 kapitol, ale keďže ide o biografiu, tak je lepšie prejsť všetky a nekúskovať to. Veľakrát sú tam z jednej do druhej presahy, čo by pri určitom skákaní (napríklad, ak vás zaujíma len jeho práca, alebo dospelosť) narušilo celkový dojem z čítania. Určite knihe pomohlo, že ide o autobiografiu a nie biografiu, pretože nemáte pocit, že čítate len určitý súhrn plusov a mínusov osobnosti podľa niekoho, či podľa už predchádzajúcej literatúry, ktorá už o ňom mohla vyjsť. Subjektivita sa v tomto prípade teda nedá poprieť, no získa tým kniha svojho vlastného ducha. Vlastný rukopis. Na druhej strane niekomu môžu prísť autorove vyhlásenia namyslené, ja som to až tak nepocítila, ale to zrejme preto, lebo som bola úplne pohltená psychiatrickou liečbou a ešte, čo ma fakt veľmi prekvapilo bol, jeho spôsobom vnášania literatúry do liečby. Nevravím, že všetko ma v jeho živote zaujalo. Boli miesta knihy, kedy som si povedala, že toto tu nemuselo byť…lenže možno, že aj práve tie časti tam museli byť, aby bol ten životopis dokonale spísaný. Čo som tam vôbec nepocítila bolo nejaké hlboké bedákanie, nerozoberal ani zlé či smutné okamihy vo svojom živote (jediné také náznaky sú počas detstva) . Zrejme na tie zlé veci nechce spomínať… Z tohto hľadiska potom pôsobí život Irvina D. Yaloma bezchybne, pokojne, plný lásky a radosti. Dá sa však tomu veriť? Preto viac ako jeho vzťahy je lepšie sa ponoriť a predstaviť si jeho profesionálny život, ktorý ponúka mnohé podnetné aspekty.
Ja som bola očarená, lebo sa tu spojili dva smery, ktoré ma vždy zaujímali a zrejme aj vždy zaujímať budú. To vravím preto, lebo moje nadšenie sa nemusí stretnúť s nadšením toho, koho nezaujíma psychológia/psychiatria a filozofia v literatúre. Vedela som si obľúbiť Yaloma len na základe toho, s akou vytrvalosťou a oduševnením pracoval a žil. Nie so všetkými názormi by som súhlasila. Ale spôsob, akým ich predkladal jasne ukazoval, že vždy sa snažil nájsť odpoveď v živote a nedalo mu to spať, kým sám si nenašiel nejakú cestičky v danej myšlienke, téze. Veľmi ma fascinovalo, akým spôsobom pracoval na knihách pre každého čitateľa, nie len pre vedcov. Tak veľmi chcel využiť literatúru vo vede, že sa mu to napokon aj podarilo. Nemala som pocit, že by ho niečo zastavilo v jeho cieľoch a bolo jedno či sa jednalo o malé či veľké ciele.
´„Namiesto toho som sa rozhodol venovať Epikurovi v nebeletristickej knihe o úzkosti zo smrti a výsledkom bol napokon Pohľad na slnko. V tejto knihe sa nachádzajú moje úvahy o smrti, ktoré vznikli na základe klinickej praxe so zdravými aj smrteľne chorými pacientmi. Názov pochádza z maximi zo sedemnásteho storočia od Francoisa de La Rochefaucaulda: „Slnku ani smrti sa nedá pozrieť priamo do tváre.“ Hoci som túto maximu použil v názve, s jej pravdivosťou v texte polemizujem a zdôrazňujem, koľko dobra môže priniesť priamy pohľad na smrť.
Túto myšlienku ilustrujem nielen klinickými, ale aj literárnymi príkladmi. Napríklad Ebenezer Scrooge v Dickensovej Vianočnej kolede je na začiatku príbehu osamelý lakomec, ale na konci je z neho láskavý, štedrý, milovaný človek. Odkiaľ sa vzala táto premena? Dickens doprial Scroogeovi silnú dávku existenciálnej šokovej terapie, keď mu Duch budúcich Vianoc ukáže jeho hrob a Scrooge si na náhrobku prečíta svoje meno.
V celej knihe Pohľad do slnka slúži konfrontácia so smrťou ako prebúdzajúca skúsenosť, ktorá nás učí plnšie žiť. (str. 294-295) ´
Čítať knihu Ako som sa stal sám sebou bolo pre mňa veľmi inšpiratívne. Sama som neočakávala, že ma táto autobiografia úplne pohltí a že budem tak zvedavá na človeka, o ktorom som predtým ani nepočula (hanba mi …) Teraz by som si rada prečítala niečo aj z jeho staršej tvorby – Keď Nietzsche plakal, Lži na pohovke alebo Láska a jej kat. Myslím, že už aj samotné čítanie by bolo iné vďaka tejto autobiografii cez ktorú, som videla to, čo autor vtedy prežíval, čo ho inšpirovalo a aký štýl písania si zvolil pri jednotlivých knižkách.
Táto autobiografia slúži nie len na to, aby sme spoznali prínos práce Yaloma, ale aby sme sa ponorili do jeho vnútra a spoznali jeho zmýšľanie. Ak už to zbadá čitateľ, tak samotná jeho práca nepotrebuje vysvetlenia. Ja vám túto knižku veľmi odporúčam, lebo mne sa neskutočne dobre čítala. Bolo to pre mňa obohacujúce a v niektorých častiach i veľmi prekvapivé. Ak sa aj našli časti, ktoré by som tam nevkladala, alebo som mala pocit, že sa to opakuje, na konečnom dôsledku to nič nezmenilo. Je to dobre a záživne zostavená autobiografia!
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Irvin D. Yalom
Názov: Ako som sa stal sám sebou 2018, Becoming Myself 2017
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Ako som sa stal sám sebou, strana 294-295.
