- moje odovzdané seminárne práce vám ukazujem na blogu
Sociálny konštrukcionizmus
seminárna práca
0. Úvod
Vo svojej seminárnej práci Sociálny konštrukcionizmus som sa zaoberala týmto psychologickým smerom najmä v týchto rovinách:
V prvej kapitole Sociálny konštrukcionizmus som zvolila podkapitoly: sociálny konštrukcionizmus / sociálny konštruktivizmus; pojem sociálny konštrukcionizmus a prúdy sociálneho konštrukcionizmu; predmet a metódy skúmania v sociálnom konštrukcionizme. V druhej kapitole Diskurz som sa zaoberala termínom diskurz a jeho významom pre sociálny konštrukcionizmus.
Pri vypracovávaní témy som si zvolila metódu analýzy a za cieľ práce som si na základe i metódy určila predstaviť základné aspekty sociálneho konštrukcionizmu.
Pri práci som používala internetové zdroje a knižné publikácie. V najväčšej miere bol využitý titul Viery Bačovej – Súčasné smery v psychológii, ďalej publikácia Bohumily Bašteckej – Psychologická encyklopedie – aplikovaná psychologie a pre lingvistický pohľad na termín i Krátky slovník slovenského jazyka. Z internetových zdrojov som využila článok :Teórie učenia a ich aplikácia v e-podpore vyučovania, ktorý mi následne pomohol aj pri práci na eseji.
1. Sociálny konštrukcionizmus
1.1. Sociálny konštrukcionizmus / sociálny konštruktivizmus
Bačová sa prikláňa k používaniu pojmu konštrukcionizmus. Hovorí, že „v psychológii sa viac zaužíval názov konštrukcionizmus z obavy, aby výraz konštruktivizmus neasocioval umelecký smer známy pod týmto názvom (Bačová, 2009, s. 66).“ Pojem konštruktivizmus využívajú oblasti sociológie a iné sociálnovedné disciplíny. Na tieto dva termíny hlbšie nahliada B. Baštecká: ,Termíny „sociální konstrukcionismus“ a „sociální konstruktivismus“ se někdy užívají promiscue, odlišení je však důležité“ „konstruktivismus“ je odvozen od „konstruovat“ (obsahuje činnost „konstruktéra“), kdežto „konstrukcionismus“ se odvozuje od „konstrukce“ a odkazuje k nějaké pevnější stavbě (zde k sociálně zakotvenému úzu) (Baštecká, 2009, s. 178).´ Slovenský KSSJ sa vyjadruje ku slovu konštrukcia takto: „vzniknutý útvar; nosná časť stavby; nosná sústava niečoho; kostra (Kačala, 2003, s. 263).“
Baštecká ďalej pri porovnávaní dodáva: „konstruktivizmus je nejstarším směrem postmoderní psychologie ; člověk ve své mysli nezrcadlí vnější svět, jaký je, spíše ho spoluvytváří nebo úplně vytváří (radikální konstruktivizmus) Nejvlipvnějším směrem postmoderní psychologie je sociální konstrukcionismus , který zdůrazňuje, že lidé vytvrářejí realitu prostřednictvým jazyka v procesu vzájemného dorozumívání. Jazyk je místem, kde vzniká význam a smysl lidské skušenosti (Baštecká, 2009, s.178).“
Dokument Teórie učenia a ich aplikácia v e-podpore vyučovania tiež nahliada do významu týchto dvoch termínov v rámci edukácie detí. „Konštruktivistická teória učenia predpokladá, že každý človek si sám vytvára svoje vlastné poznanie sveta, v ktorom žije. Sociálny konštruktivizmus zdôrazňuje sociálne a kultúrne aspekty vzdelávania (dospelé autority – učitelia, rodičia, spolužiaci, spoločnosť, kultúra, jazyk.) Človek si konštruuje poznanie v interakcii s prostredím. Učenie sa chápe ako sociálna aktivita, vo výučbe sa preto zdôrazňuje diskusia a spolupráca v skupine. Konštrukcionizmus znamená dať deťom dobré úlohy, témy, problémy, na ktorých by mohli so záujmom pracovať a ktoré by im umožnili lepšie sa učiť.“ Dokument konštatuje, že v našom školstve je stále nedostatok didaktických aplikácií, ktorá by boli založené na filozofii konštruktivizmu a konštrukcionizmu. Z princípov sociálneho konštruktivizmu a konštrukcionizmu vzišiel napríklad program CMS Moodle [1.].“
1.2. Pojem sociálny konštrukcionizmus a prúdy sociálneho konštrukcionizmu
Vytvoriť jasnú definíciu pre pojem sociálny konštrukcionizmus sa prieči duchu tohto prístupu. V takomto prípade by prišlo k antikonštrukcionistickému mysleniu. ,Snaha o „realistickú“ definíciu by navodzovala dojem, že existuje niečo jednoduché, čo možno neutrálne a objektívne opísať a definovať ako konštrukcionizmus. Práve konštrukcionizmus však odmieta, že veci možno opísať a definovať „objektívne a neutrálne. Rozprávanie, opis, definícia, prehľad o čomkoľvek (čiže aj o konštrukcionizme) nemôžu byť „objektívne“ – sú konštrukciami – vytváraním a prezentovaním jednej z mnohých verzií čohokoľvek v ľudskom svete.´ Ďalej Bačová dodáva, že: „Dôležitá pre sociálny konštrukcionizmus je myšlienka, že existujú viaceré verzie reality. Tie si ľudia vyrábajú a tvoria – „sú produktom ich spoločenského života. Niektoré z vyjadrení reality sa v istom čase presadia, dominujú, postupne odchádzajú a prenechávajú priestor iným verziám (Bačová, 2009 str. 67).“
Bačová vo svojej publikácii cituje Johna Shottera a Kennetha J. Gergena, ktorí sú považovaní za rodičov sociálneho konštrukcionizmu: „Sociálny konštrukcionizmus vyzdvihuje celý rad nových tém: o tom, ako sa osobné identity vyrábajú sociálne; o tom, ako moc určuje význam, ktorý sa veciam a javom pripisuje; o rétorike a o príbehoch vedy – jej vzniku a mieste, ktoré má v našom poznaní; o tom, ako sú pre nás významné každodenné aktivity; o pripomínaní a zabúdaní sociálne dôležitých udalostí; o reflexivite v metóde a teoretizovaní. To, čo je pre tieto témy spoločné, je záujem o procesy, ktorými sú ľudské spôsobilosti, prežívanie, skúsenosti, bežné myslenie a vedecké poznanie v ľudských spoločenstvách produkované a reprodukované (Bačová, 2009, s. 67).“
Sociálny konštrukcionizmus v psychológii má niekoľko rôznych verzií. Možno ich rozdeliť do týchto troch skupín podľa Beryl C. Curt:
- štrukturálno-humanistické
- hermeneuticko-fenomenologické
- symbolicko-interkcionisticko a socio-kognitívne
V psychológii sociálny konštruktivizmus bol „odrazovým mostíkom“ pre viaceré smery, ktoré sa od neho odlúčili buď pre jeho liberálnosť, alebo radikálnosť. K takýmto smerom patria: kritická psychológia, feministická psychológia či pluralistické pozície.
Negatívne kritický postoj má hlavný prúd psychológie, ktorý ho „kritizuje a odmieta sociálnokonštrukcionistický prístup ako ezoterický, príliš zdôrazňujúci „čistú“ kultúru, oddeľujúci „sociálne“ potreby od ich materiálnej základne, vynechávajúci praktickú činnosť. Prílišný neakceptovateľný relativizmus údajne vedie k nekoherentnosti, demotivácii, nemorálnosti až nihilizmu (Bačová, 2009, s. 80).“ Sociálni konštrukcionisti sa však bránia tým, že mnohí kritici nemajú snahu o preskúmanie a pochopenie myšlienky sociálneho konštrukcionizmu. „Konštrukcionisti/tky nemajú nijaký problém uznať lokálne, v mieste a čase vyjadrené a potvrdzované reality, dokonca tieto predpokladajú, a rešpektujú ich ako tradície a presvedčenie ľudí. Jedine vtedy, ak sa takáto lokálna realita vyhlasuje za Realitu, to jest za realitu univerzálnu pre všetkých, konštrukcionisti to považujú za totalitné umlčovanie ľudí (Bačová, 2009 s. 81).“
1.3. Predmet a metódy skúmania v sociálnom konštrukcionizme
Konštrukcionisti sa nestotožňujú s názorom, že možno poznať objektívnu sociálnu realitu. Trvajú na tom, že pri skúmaní, je vždy potrebné morálne hľadisko. Podľa nich by mal byť spojený výskum s osobnými a politickými záujmami. „Sú len rôzne verzie sociálne vytvorenej reality, ktoré vychádzajú z rôznych tradícií a rôznej kultúry, v rámci ktorej sú validné a presné. Sociálny konštrukcionizmus však realitu uznáva – uznáva, že čo je vnímané ako reálne, vo svojich dôsledkoch reálne je (Bačová, 2009, s. 70).“ V rámci sociálneho procesu ľudský jedinec vytvára, spresňuje významy, ktoré pripisuje k určitým veciam. Sociálny konštrukcionizmus nehľadí na význam osobnosti, ale sociálno, ktoré bolo vytvorené ľuďmi. „Sociálno sa premieta nielen do utvárania „psychiky“ a „osobnosti“, ale aj do budovania materiálneho sveta. Svedčí o tom napr. architektúra, dizajn, aplikované umenie a remeslá. Sociálno sa realizuje vo vytváraní inštitúcií a ich foriem – od foriem vlády cez partnerský vzťah až po materstvo (Bačová, 2009, s. 71).“ V príbehoch, ktoré si ľudia rozprávajú, odovzdávajú nimi informácie, ktoré obohacujú ich i druhých. Význam príbehov/textu v spočíva v tom, aby sa udržiavalo spoločenstvo, aby ľudia konali morálne a zodpovedne. „Predmetom skúmania sociálneho konštrukcionizmu je pripisovanie významu. Metódou skúmania je preto predovšetkým analýza diskurzu (Bačová, 2009, s. 72).“ Analýza vychádza z toho, že na opis obrazov, ich vytváranie a na prezentovanie verzií sociálneho sveta, my ako ľudia využívame jazyk. Používame na to rôzne jazykové prostriedky, ktoré sa ani časom nemusia meniť.
2. Diskurz
Bohumila Baštecká hovorí v súvislosti so sociálnym konštrukcionizmom o tom, že zdôrazňuje v rámci naratívnej terapie to, že „ľudia vytvárajú realitu prostredníctvom jazyka v procese vzájomného dorozumenia. Jazyk je miesto, kde vzniká význam a zmysel ľudskej skúsenosti (Baštecká, 2009, s.323).“
Harré o diskurze vraví: „Diskurz je spôsob, ako stav vecí vysvetľujeme, podávame, opisujeme; je to spôsob obsah vyjadrovania myšlienok a ich komunikovania. Patria sem všetky formy jazykového prejavu – napr. oznamovanie, vyjednávanie, konfliktná komunikácia, rétorika; všetky formy hovorenej formálnej a neformálnej interakcie, písané texty všetkého druhu. Je to však aj používanie iných symbolov alebo intencionálnych znakov podľa istých pravidiel (Bačová, 2009, s.73).“ Predmetom analýzy diskurzu sú spôsoby, akými sa témy prezentujú vo verejných i osobných diskusiách. Rovnako sem spadajú aj dôvody, prečo sa tak deje.
Potter a Wetherellová vravia, že „centrálnym predmetom skúmania by sa mali stať konštruktívne a flexibilné spôsoby používania jazyka (Bačová, 2009, s.74).“
3. Záver
Cieľom tejto práce bolo predstaviť sociálny konštrukcionizmus, poukázať na jeho základ, predmet a metódy skúmania. V rámci práce som sa snažila poukázať aj na rozdiel v používaní pojmu konštruktivizmus a konštrukcionizmus. Zároveň som do práce chcela dať aj opozičnú kritiku s obhajobou konštrukcionistov.
Sociálny konštrukcionizmus verí, že neexistuje jedna „realita“. Reality sa vytvárajú sociálnymi procesmi a to najmä sociálnym diskurzom. „Sociálny konštrukcionizmus spochybňuje uznávaný rozdiel medzi poznávaním vedcov a laikov. Predpokladá inú teóriu poznania, založenú na tom, že realita sa vytvára a udržiava sociálnymi procesmi (Bačová, 2009, s. 73).“ K tomu pomáhajú sociálne inštitúcie, ktoré svojou činnosťou riadia život ľudí.
Výskumným postupom sociálneho konštrukcionizmu sa stala analýza diskurzu. To, ako sa narába s jazykom je dôležité tak na úrovni inštitucionálnom, ako aj v medziľudskom konaní. Vďaka jazyku sa vytvára sociálny svet, ktorý môže dotvárať a meniť jednotlivci a tým sa modifikuje celá spoločnosť. Dôležitým aspektom je samotná kultúra, do ktorej sa narodíme. Iné otázky by sa nám naskytli, keby otvoríme oblasť multikultúrneho spoločenstva.
Sociálny konštrukcionizmus ako jeden prúd súčasných smerov v psychológii sa pretavuje medzidisciplinárne i v iných oblastiach nášho života ako je psychológia. Príkladom toho je napríklad edukačná činnosť žiakov, kde mení zaužívaný spôsob výučby. Kritické hlasy sa ozývajú s námietkami, že v ňom badať prvky nekoherentnosti, demotivácie či nemorálnosti. Na druhú stranu, tento smer je viac otvorený laickej verejnosti a má možnosti verejne vyhlasovať svoje politické a ideologické názory. Jedným z cieľov je konštruovať dialógy, ktoré vedú k zmenám či výsledkom, ktoré sú želané zo strany ľudí.
4. Zoznam použitej literatúry
- BAČOVÁ, Viera: Súčasné smery v psychológii. 2. vyd. Bratislava: Veda, 2009. 284 s. ISBN 978-80-224-1068-7
- BAŠTECKÁ, Bohumila: Psychologická encyklopedie : aplikovaná psychologie. 1. vyd. Praha: Portál, 2009. 520 s. ISBN 978-80-7367-470-0
- KAČALA, Ján a kol. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. vyd. Bratislava: Veda, 2003. 988 s. ISBN 80-224-0750-X
Internetové zdroje:
- Teórie učenia a ich aplikácia v e-podpore vyučovania . 2008. [ online ]. [ citované 11. 2020 ] Dostupné na : https://pdf.truni.sk/eucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf
zdroje obrázkov:
