Knižka Víš, že tě miluju? sa ku mne dostala v rámci štafety, čo som si vyskúšala prvýkrát, i keď som z toho až tak nemala, lebo som začínala ako prvá a nemám teda možnosť vidieť odkazy iných čitateľov. Napriek tomu som rada, že som sa zapojila. Čo sa týka knihy, tak tá bola pre mňa sklamaním a aj zatiaľ absolútnou topkou na katastrofu tohto roka. Keby mám udeliť hodnotenie ako v klasickej recenzii, tak by som dala s privretými očami 1/5 . V tomto príspevku však chcem skôr poukázať na to, prečo by som už túto knihu nečítala. Musím však pripomenúť, že to, že ja som z nej bola tak sklamaná, neznamená, že by niekoho iného nezaujala. Ak však preferujte kvalitnú, hodnotovú literatúru, tak by som vám ju neodporučila.
-
Dej o ničom
Celá kniha sa mi dlho čítala najmä preto, lebo ma nudil jej dej. Nepriniesol nič prekvapivé a samotný záver by bol možno nepredvídateľný len pre čitateľky na základnej škole. To, čo mohla autorka vážne rozobrať nechala tak a skôr sa zaujímala o to, čoho koľko ktorá postava vypije… Romantická zápletka, ak sa dá o nejakej vravieť, lebo pre každého môže byť romantika niečo iné, bola založená na zakázanej láske. Celkovo však jej zobrazenie nebolo vždy romantické. Aspoň nie pre niekoho, kto ma v obľube napríklad Jane Austenovú. V tomto prípade to bola samá párty, alkohol, ľahostajnosť, zábava.
-
Postavy: jedna katastrofa
Ja som si nedokázala obľúbiť ani jednu postavu tejto knihy. Či už sa jednalo o hlavné, či vedľajšie. Celkovo mi prišli nerozmýšľajúce, ľahkovážne, miestami povrchné a dialógy medzi nimi boli zväčša plytké. Celkovo ich charaktery sa ani postupujúcim dejom nemenili, nevyvíjali, čiže ani nemohli nijako prekvapiť.
-
Predvídateľné smerovanie deja
Veľký mínus pri knihách je jednoznačne to, keď čitateľ vidí samotný záver knihy, poprípade určité nasledujúce aspekty deja. V tomto prípade by bol skôr zázrak, keby niekto netušil, čo sa stane. Už samotná hlúposť postáv mu prezrádzala viaceré nadchádzajúce udalosti či konania. Ako príklad uvediem aspoň jednu: Naši hlavní protagonisti veľmi silno „chránia“ svoje súkromie, aby nikto nevedel, že medzi nimi niečo je. Taja ho tak „inteligentne“, že sa začnú vonku v aute bozkávať…No čo myslíte? Čo z toho bude? Myslím, že každému by bolo jasné, že to nezostane bez následkov. A takýchto momentov má kniha viacero. Samotný záver mi nepriniesol potešenie z toho, že som si prečítala niečím nový príbeh ani že by ma držal v napätí. Všetko v ňom bolo očakávané…
-
Nevyužité možnosti témy
Jedno sa knihe musí nechať a to, že mohla mať dobrý základ. V pozadí toho všetkého sa odkrýva i vážna téma: násilie páchané na deťoch, čo neskôr v tomto prípade viedlo aj k užívaniu drog. Myslím si však, že autorka túto možnosť zakopala veľmi hlboko a určite nezvládla jej spracovanie. Spravila dosť povrchný príbeh s romantickou zápletkou (ani tá romantika nebola bohviečo), z hlavného hrdinu k záveru chudáčika, no to, čo mohla využiť vo svoj prospech, síce by sa s tým musela trocha popasovať, akoby nechala na neskôr. Možno v pokračovaní.
-
Stratené hodnoty literatúry
Z môjho pohľadu nemôžem povedať, že by titul Víš, že tě miluju? mal výchovnú alebo estetickú funkciu na 100%. O výchovnej v tomto prípade môžeme pomlčať a čo sa týka estetickej, tiež by sa na tom dalo ešte popracovať. Mňa na celej knihe dráždila najmä tá „lacnota“ a to zapríčinilo, že nemohla som mať z nej príjemný čitateľský zážitok.
Týchto 5 bodov vám jasne ukázalo, ako sa mi ne/páčila táto kniha. Možno to vyznieva dosť kriticky a hrubo, no stojím si za svojím názorom, lebo tých kníh mám prečítaných celkom dosť, tak nemám problém s ich komparovaním. Obsahovo táto kniha bola proste slabá. Dúfam v to, že ďalšie počiny autorky už boli na vyššej úrovni. A to, čo už malo tu potenciál, že sa jej podarilo zúžitkovať aspoň v pokračovaní trilógie DIMILY.
Autor: Estelle Maskame
Názov: Víš, že tě miluju? (2017), Did I Mention I Love You
Foto a text: dusazeny.sk
