Ako som sa kochala spiacimi netopiermi | Duša Ženy
Potulky po Slovensku – Banská Štiavnica
18. marca 2018
9 žien – 9 životov
22. marca 2018

Potulky po Slovensku – Ako som sa kochala spiacimi netopiermi

V minulom cestovateľskom článku som spomínala svoje dojmy z Banskej Štiavnice. Teraz sa posuniem trocha ďalej a to do Bystrianskej jaskyne. Tá sa nachádza v blízkosti obci Bystrá v Nízkych Tatrách. Je významná nielen svojimi skalnými útvarmi, ale aj podmienkami, ktoré sú vhodné na speleoterapeutickú liečbu. Tá sa tu vykonáva vždy cez leto. No a cez zimu, kedy som tam bola aj ja, je plná nehybných netopierov, ktorý sú zavesený po celých chodbách.

Bystrianska jaskyna - duša ženy

Nie je to samozrejme jediná jaskyňa s netopiermi…Ale pre mne sa s nimi už bude spájať. Aby som však šla postupne…Bola to nedeľa, keď naša cesta išla ďalej. Mali sme za sebou Banskú Štiavnicu ( piatok, sobota ) a Zvolen ( sobota ), ktorom sme boli na zámku v galérii. Posledný deň, čiže aj deň cesty naspäť domov, sme mali už len jeden cieľ a tým bola jaskyňa. Autom sme sa za 45 minút prešmykli cez Banskú Bystricu až skoro ku vchodu jaskyne. Parkovisko bolo blízko nej a nekonal sa ani nijaký výstup do nej. Na prehliadke nás bolo asi cez 20, čiže sa vytvorila taká stredná skupinky zložená aj z detí, aj z dospelých.

Na čo sme boli hneď dopredu upozornení bolo, že všade po jaskyni spia netopiere. Preto sme mali dávať pozor, aby sme ich náhodou nezhodili, alebo nezobudili, pretože by to s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k ich smrti. A veru ich aj bolo veľa! Neviem, aký estetický pôžitok máte z toho, keď vidíte netopiera. Niektorým pripadajú hnusný, škaredý, alebo ničím zaujímavým. Pre mňa to bolo však zlaté, malé zvieratko. Úplne som sa nadchýňala nad tým, ako ich môžu udržať tie tenučké paprčky. Treba však povedať, že drvivá väčšina, ktorá tam bola, boli malé netopiere. Celé boli zakuklené pod krídlami, a ako povedala aj pani sprievodkyňa – tento druh tvorí najväčšie percento vyskytujúce sa v Bystrianskej jaskyni. Lenže usmialo sa na nás aj šťastie a to v podobe veľkého netopiera, ktorý ako jeho menší kamoši si tiež užíval zimný spánok. On už vyzeral o niečo inak. Nebol zakuklený, krídla mal vedľa tela a teda mu bolo vidno aj telo. Škoda, že kvôli výške,v akej sa vyskytoval sa ho nedalo lepšie prezrieť. Aby ste však mali predstavu, pridávam sem aj dva obrázky…

Hibernujúce netopiere - Netopier obyčajný - duša ženy Hibernujúce netopiere - Podkovár malý - duša ženy

Na prvom obrázku je typ netopiera, ktorého by ste tam ťažšie hľadali. Na druhom je však ten, ktorého bola plná jaskyňa. Pozrite si tie TENKÉ NOŽKY…Jak ho to udrží?

Samozrejme netopiere neboli všetko. Prechod jaskyňou bol neustálou prehliadkou, pri ktorej sa dá stále niečo pozerať. Veď je to veľkolepý výtvor prírody. Nič také človek nedokáže. No a samozrejme nechýbal ani dobrý vzduch. Ak teda obľubujete jaskyne určite vám odporúčam aj túto. Každá dáva turistovi niečo iné, špecifické pre ňu samotnú. A každý návštevník si zas odnáša niečo pre seba, čo sa vôbec nemusí zhodovať s tým, čo zas dané miesto dalo niekomu inému.

Po tomto nás už čakala cesta domov, ktorá nás aj celkom unavila a tak si myslím, že obaja sme boli z časti radi, že sme už naspäť. Ale ! len z časti. Pretože už sa tešíme na ďalší výlet.

Predchádzajúci článok – Banská Štiavnica

Zdroje obrázkov:

1. obrázok

2. a 3. obrázok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *